Cvičenie ponúka množstvo benefitov pre ľudské telo. Okrem zvýšeného sebavedomia či lepšej postavy či kondície vám môže pomôcť v boji so zlou náladou, depresiou či traumou.
Ruku na srdce, kedy ste naposledy cvičili? Behali, alebo sa prešli po vonku? Mnohí ľudia často pohyb a cvičenie zanedbávajú, hľadajú si výhovorky, alebo sa im len nechce a príde im to zbytočné. Cvičenie má ale okrem zdravia tela aj ďalšie výhody. Okrem lepšej kondície si zvyšujete sebavedomie a pomáhate si aj mentálne.
Možností, ako začať cvičiť, je neúrekom. Môžete si zo športovej aktivity spraviť rodinnú zábavu, niečo, čo robíte spolu s priateľmi, alebo chvíľku dňa, ktorá bude len pre vás. Aj malá aktivita je lepšia ako nič, najmä pokiaľ sa necítite psychicky úplne v poriadku a nemali ste dobrý deň. Nájdite si časť dňa, kedy máte najviac energie, zamerajte sa na aktivitu, ktorá vás bude baviť.
Cvičenie pomáha odbúravať stres
Všimli ste si niekedy, ako sa vaše telo správa pod stresom? Vaše svaly sú napäté, špeciálne tie na tvári, krku a ramenách, čo často vedie k bolesti chrbta alebo hlavy. Kardiovaskulárny tréning vám môže pomôcť zredukovať level stresu, ktoré vaše telo cíti. Stačí vám 20 minút, čo je akurát na krátky beh. Cvičenie nielenže zredukuje stres, alebo zároveň aj zlepší schopnosť vášho tela stres zvládať. Fyzická aktivita pomôže vašim svalom relaxovať a uvoľniť napätie.
Cvičenie uvoľňuje endorfíny
Zabehnúť niekoľko kilometrov môže byť namáhavé, ale stojí to za to. Cvičenie uvoľňuje endorfíny, ktoré vytvárajú pocity eufórie a šťastia, dokáže dokonca zmierniť aj symptómy klinickej depresie. Preto sa odporúča, aby ľudia, ktorí trpia úzkosťou alebo depresiou, alebo sa len necítia psychicky dobre, venovali pravidelne čas cvičeniu. Nevzdávajte to, ak vás cvičenie nebaví, stačí aj 30 minút niekoľkokrát za týždeň. Dôležité je, aby to bolo pravidelne.
Pozitívne vplýva na mozog a pamäť
Rozličné štúdie zistili, že kardiovaskulárne cvičenie dokáže viesť k tvorbe nových mozgových buniek a zlepšiť celkovú výkonnosť mozgu. Taktiež existuje dôkaz, že cvičenie zvyšuje hladinu proteínu získaného z mozgu, ktorý pomáha pri rozhodovaní sa, učení a lepšom myslení. Okrem toho sa však zvyšuje aj produkcia buniek zodpovedných za pamäť. Z tohto dôvodu výskumníci spojili vývin detského mozgu s cvičením. Avšak rovnako ako deťom, cvičenie pomáha aj dospelým, napríklad zlepšuje schopnosť zachovania si slovnej zásoby. Pravidelné cvičenie môže pomôcť udržať si viac pozornosti a zlepšiť koncentráciu. Štúdie dokázali, že lepší krvný tlak a energia, spojené so stredne ťažkým cvičením, môžu byť kľúčovým faktorom zdravia mozgu.
Cvičenie pomáha relaxácii
Na niektorých ľudí má cvičenie rovnaký efekt ako pilulka na spanie. Pohyb päť či šesť hodín predtým, než idete spať, zvýši teplotu tela. Keď sa teplota tela vráti naspäť do normálu, je to pre telo signál, že je čas ísť spať.
Vďaka cvičeniu budete produktívnejší
Máte pocit, že vám chýba inšpirácia či motivácia? Možným riešením vášho problému môže byť krátka prechádzka či beh. Výskum dokazuje, že ľudia, ktorí si pravidelne nájdu čas na cvičenie, sú produktívnejší a majú viac energie, ako tí, ktorí sa nehýbu. Aj keď plný rozvrh môže znamenať, že nemáte na cvičenie uprostred dňa čas, niektorí experti veria, že najideálnejší čas na cvičenie je podľa cirkadiánneho rytmu tela práve uprostred dňa.
Budete kreatívnejší
Veľa ľudí zakončuje cvičenie horúcou sprchou, ale možno by namiesto toho radšej mali okamžite začať dávať svoje myšlienky na papier. Cvičenie má totiž pozitívny vplyv na ľudskú kreativitu až do dvoch hodín po ukončení aktivity. Ak chcete dosiahnuť ešte výraznejší vplyv, vyhnite sa posilňovni a choďte si zabehať von.
S cvičením porazíte svoje závislosti
Keď zažijete niečo príjemné, mozog uvoľňuje dopamín, chemikáliu, ktorá spôsobuje závislosť. Zistilo sa však, že cvičenie dokáže odvrátiť pozornosť mozgu na tieto závislosti. Navyše, keď sa snažíte zotaviť sa zo závislosti, ťažšie sa vám spí, cvičenie vám dokáže pomôcť resetovať vaše vnútorné hodinky, vrátiť sa k pravidelnému spánku a zvýšiť vaše šance na zostavenie.
Cvičenie je prevencia proti demencii a kognitívnemu úpadku
Čím sú ľudia starší, tým sa zvyšuje riziko demencie a kognitívnych chorôb, vedúce k problémom s pamäťou a stratou pozornosti. Starnutie zabíja mozgové bunky. Cvičenie a zdravá strava nedokážu vyliečiť Alzheimera, ale môžu pomôcť udržať mozog vo forme aj vo veku vyššom ako 45 rokov. Cvičenie, špeciálne vo veku 25 až 45 rokov, zvyšuje v mozgu prítomnosť chemických látok, ktoré predchádzajú degenerácii tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za pamäť a učenie. Vo všeobecnosti však cvičenie dokáže až o 20 – 30% znížiť riziko diagnostiky kognitívnych chorôb.
Odpočiniete si od každodenných starostí
Prestávky sú na to, aby sme si oddýchli a potenciálne predchádzali depresii. Cvičenie tiež môže slúžiť aj na prerušenie cyklu negatívnych myšlienok a pomôcť pri vyrovnávaní sa s traumou. Jedným z vedľajších účinkov cvičenia sú efekty podobné tým, aké majú antidepresíva. Teda k cvičeniu sa môžete postaviť rovnako ako k braniu antidepresív. Lepšie fungovanie mozgu po cvičení spôsobuje rast a prepojenie nervových buniek v časti mozgu (hipokampus), ktorá je zodpovedná za náladu človeka. Pri ľuďoch s depresiou vedci zistili, že práve hipokampus je v ich mozgu menší.